Omša pre birmovancov č. 2 (21.10.2014)

Si človekom na ceste (kráčaš životom)

Lukáš 24, 13-33 /text je dole/

1. Vieme veľmi dobre, že človek nemôže ísť životom sám. Keď sa na teba nikto neusmeje, keď ťa nikto neocení, keď ťa nikto neprekvapí, keď ťa nikto nepoučí ... potrebuješ istotu, potrebuješ niekam patriť, potrebuješ veľa vecí pochopiť ... brrr, aký by to bol život, keby sme boli sami. Ticho, okolo nás len veci, pevné, neochvejné, alebo aj pomíňajúce sa - a stále ticho a ty sám sebe si niečo vravíš.

2. Je dobré byť s niekým na ceste. Keď sú najmenej dvaja. Keď kráčajú spolu, zhovárajú sa, sú si oporou. Je to už čosi. Emauzskí učeníci boli na ceste dvaja. Ale obaja boli zronení, sklamaní, išli spolu, ale poriadne ani nevedeli kam, oni totiž nešli niekde, ale odchádzali od niekiaľ ... odchádzali z Jeruzalema, kde bol popravený ich milovaný a obdivovaný učiteľ, ktorému tak verili. Dosť na tom, boli dvaja a boli sklamaní. 

3. To znamená, že hoci vo všeobecnosti ľudia sú si oporou, ale môže sa stať, že ani spolu, ani keby ich bolo veľa, nevedia vyjsť zo začarovaného kruhu. K týmto dvom zroneným pútnikom sa pridáva Ježiš ako tretí. On ich pozná a svojím slovom preniká do ich srdca. Hovorí k nim a ich sklamané vychladnuté srdce začne opäť horieť nádejou. Najprv sa zdá cudzincom, ale potom ... je im tak clivo, keď hovorí, že chce odísť. A tak ho prehovoria ... zostaň s nami, zvečerieva sa ... a on zostal.

4. V tejto stati je tajomne zakódované to, čo sa vám birmovancom ponúka. Dnes večer by ste si mali uvedomiť niekoľko dôležitých skutočností

• ste na ceste. Kráčate životom. Sami? S niekým? V dobrej nálade? Sklamaní? Sklamaní v samote? Sklamaní v dvojici, v kruhu tzv. priateľov? 
• prišli ste na birmovaneckú prípravu. Tu vás priviedla vaša životná cesta. Nech si na tom akokoľvek, nech máš za sebou čokoľvek - priprav sa: na tejto ceste sa k tebe pridal Ježiš. (Kňaz, sestra, katechéta žijúci vo svojej rodine. Aké veľké bohatstvo je vedľa teba) Možno je pre teba stále len cudzinec. Možno ešte len počúva tvoje šomranie, tvoje náreky, tvoje namyslené reči, tvoje sebavedomie, tvoj egoizmus. Kráča vedľa teba a chystá sa prehovoriť
• otvoríš si srdce. Stane sa Ježiš tvojím priateľom, ktorého sa budeš snažiť zdržať, ktorému večer povieš nechoď preč, zostaň?
• Ježiš môže urobiť v tebe niečo nové. On má Ducha, ktorý je prameňom nových vecí. Môže do teba vôjsť nadšenie a môžeš zmeniť smer tvojho života. Doteraz si išiel kam? Máš cieľ? alebo sa len vyžívaš v bezcieľnosti, utekáš za prvou vecou čo sa ti páči? Neutiekol si znechutený z Jeruzalema - ďaleko od omše, ďaleko od modlitby.

Lk 24, 13 V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, 14 a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. 15 Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. 16 Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. 17 I spýtal sa ich: "O čom sa to cestou zhovárate?" Zastavili sa zronení 18 a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: "Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?" 19 On im povedal: "A čo?" Oni mu vraveli: "No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; 20 ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. 21 A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22 Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, 23 a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. 24 Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli." 25 On im povedal: "Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! 26 Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?" 27 A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo. 28 Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. 29 Ale oni naň naliehali: "Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!" Vošiel teda a zostal s nimi. 30 A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. 31 Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. 32 Tu si povedali: "Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?" 33 A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema.