Archív blogu

sobota 11. októbra 2014

Stretnutie 14. októbra 2014

Téma:  Viera v existenciu Boha. Náboženstvá vo svete. Ateisti. Nábožensky ľahostajní ľudia. Kresťanská viera ako poznanie zjavených právd a život podľa zjavenej Božej vôle.

Obsahy stretnutia:
  • samotná viera v Boha nestačí. Je potrebné niečo o Bohu vedieť. V prvom rade, či Boh je jeden alebo je ich viac. Existuje však aj viac náboženstiev, ktoré hovoria o jednom Bohu (monoteistické náboženstvá). Existujú aj náboženstvá pre ktoré Boh nie je osoba, ale iba nejaký princíp
  • poznať hlavné náboženstvá okrem kresťanstva a poukázať na rozdelenie náboženstiev vo vzťahu k nám (Židovské náboženstvo /=Judaizmus/ nás predchádza, a Islam prichádza po nás v 7. storočí) potom poznáme náboženstvá Ázie, ktoré s nami nemajú priamy vzťah: Hinduizmus, Budhizmus. 
  • je potrebné rozlíšiť ateistov a nábožensky ľahostajných ľudí. Ateisti sú aktívni popierači Boha a majú svoje dôvody prírodno-vedecké (prírodné vedy podľa nich preukázali neexistenciu Boha a vzťahy medzi náboženstvami a ich protirečivé doktríny to tiež dokazujú) Nábožensky ľahostajní ľudia sú skôr tí, ktorí nevidia nijaký praktický význam konkrétnej viery, zabúdajú na Boha, uspokojujú sa s pozemským rozmerom života. 
  • Kresťanská viera si uvedomuje existenciu iných náboženstiev ako ovocie ľudského hľadania, zatiaľčo ako kresťania prehlasujeme Boží pôvod našej viery. Vo veľkých náboženstvách vidíme aj semienka pravdy, preto rešpektujeme to, čo v nich je dobré a ohlasujeme im evanjelium, najmä svedectvom a príležitostným dialógom.
  • Najpáľčivejšia otázka je vzťah medzi Islamom a kresťanmi. Avšak aj v Islame sú niektoré prúdy extrémne radikálne, iné umiernené.
  • Kresťanská viera má dva rozmery: poznať a uznávať pravdy, ktoré veríme a uskutočňovať to, čo tieto pravdy od nás v živote žiadajú (zachovávanie prikázaní) Tu sa môžeme dotknúť aj problematiky svedomia: ľudia v iných náboženstvách i bez náboženstva sa riadia svojím svedomím. Ak ho poslúchajú môžu byť spasení.


ISLAM, vyznávaný najmä v západnej Ázii, na Strednom Východe a v severnej Afrike bol založený bol v Mekke v Saudskej Arábii v siedmom storočí Mohamedom, ktorý je moslimami (zástancovia islámu) považovaný za posledného veľkého proroka zoslaného Alahom (=arabské označenie Boha). Samotné slovo islám znamená podriadenie. Moslimovia veria, že sa musia úplne podriadiť Božej vôli a riadiť sa svätou knihou Koránom, aby dosiahli raj po smrti. Moslimovia sa delia na Sunnitov a Shiitov, existujú i ďalšie odnože. Počet moslimov vo svete relatívne rýchlo narastá, jednak pre vyššiu pôrodnosť a jednak pre početných konvertitov od iných náboženstiev.

HINDUIZMUS je staroveké náboženstvo bez známeho zakladateľa, alebo dátumu vzniku (avšak predpokladá sa, že je to približne 3000 rokov). S počtom stúpencov približne 900 miliónov, a to najmä v Indii, ale aj v Spojenom kráľovstve a USA, je tretím najrozšírenejším náboženstvom. Termín „hinduizmus“ sa jednoducho vzťahuje na slovo „India“ a priraďuje sa k širokej palete náboženských tradícií a filozofií, ktoré sa rozvíjali v Indii počas tisícok rokov. Hinduisti si uctievajú veľké množstvo rôznych božstiev a veria v prírodný a mravný zákon a v reinkarnáciu (prevteľovanie). Ak človek žije podľa dharmy, dosiahne stav moksha a nikdy viac sa nenarodí.

BUDHIZMUS má približne 360 miliónov stúpencov. Založený v Indii pred približne 2500 rokmi, je dominantným náboženstvom Ďalekého Východu, konkrétne Číny, Japonska, Kórey a Juhovýchodnej Ázie a jeho rozšírenosť vzrastá najmä smerom na západ. Spočíva na učení princa menom Siddhártha Gautama, „Osvietený“, ktorý žil v Indii v r. 563 až 483 pred n. l.. Počas svojho dlhého vývoja sa tiež rozvinul do viacerých foriem, ktorých zjednocujúcim prvkom je spoločná hlboká úcta k učeniu „Osvieteného“. Budhisti sa snažia o hlboké nahliadnutie do skutočného zmyslu života, preto neuctievajú žiadnych Bohov ani božstvá. 
( Zaujímavosť: Tibet - územie v Číne, ktoré bolo budhistickým kráľovstvom, od 17 storočia najvyšší tibetský budhistický duchovný má titul Dalaj-Lama. 14. dalajláma (*6. júl 1935) vlastným menom Tändzin Gjamccho, je najvyšší súčasný predstaviteľ lamaizmu, svetská a duchovná hlava Tibetu, intronizovaný v roku 1950. Koncom päťdesiatych rokov vyvrcholila čínska agresia v Tibete a roku 1959 bol 14. dalajláma spolu so stotisíc krajanmi nútený ujsť pred čínskymi vojskami z Tibetu cez Himaláje do Indie, kde im všetkým bol udelený politický azyl. Exilovým sídlom 14. dalajlámu sa stala Dharmšála. Cestou nenásilia sa 14. dalajláma usiluje o zachovanie tibetskej kultúry a o samostatnosť Tibetu, z ktorého by rád vytvoril zónu mieru a nenásilia. Vo svetovej politike presadzuje princípy lásky, nenásilia, tolerancie, súcítenia. V roku 1989 mu bola udelená Nobelova cena mieru. Dalajláma XIV. je významný tibetský filozof.)

JUDAIZMUS. V súčasnosti sa s týmto náboženstvom identifikuje približne 14 miliónov ľudí veriacich v jediného Boha. V Izraeli zo spomínaných 14 miliónov žije približne 3,5 miliónov Židov. Vznikol pred 4000 rokmi ako náboženstvo malého („vyvoleného“) Hebrejského národa a komplikovaným historickým vývojom sa zachoval ako vplyvné náboženstvo a kultúra. Moderný judaizmus je fenomén, ktorý spája tak náboženstvo, ako aj národnosť.

Záver a otázky:
My kresťania sme v rámci sveta jedno z náboženstiev. Niektoré náboženstvá sú veľmi jednoduché, primitívne a viažu sa na strach z prírody a na vysvetlenie jednotlivých prírodných javov.(Mnohé náboženstvá Afriky, Ameriky a Austrálie) Iné náboženstvá sa viažu na staré mýty a povesti a snažia sa objaviť zmysel sveta, od stvorenia až po jeho koniec. (Staroveké náboženstvá Babylonu, Egypta , sčasti aj Grécke a Rímske božstvá). Zasa iné sú ovocím ľudského rozmýšľania a ľudskej skúsenosti vnútorného života (náboženstva Ázie)
Osobitnosť nášho náboženstva spočíva v tomto: nadväzujeme na náboženstvo Židovského národa, veríme v toho istého Boha ako oni, ale sme presvedčení, že tento Boh, ktorého Židia vo svojom náboženstve poznávali poslal svojho Syna a tiež Ducha Svätého. Väčšia časť Židov toto neprijala a zostala veriť tak ako predtým.
V siedmom storočí po Kristovi sa na arabskom poloostrove objavil zjednocovateľ arabských kmeňov, ktorý mal svoju duchovnú skúsenosť, v ktorej spojil svoje poznatky zo židovskej a kresťanskej viery. Odmietol veriť v Ježiša Krista ako v Božieho Syna a vyhlásil náboženstvo, ktoré sa s veľkej sčasti pridŕža Starého zákona (Stvorenie sveta, Abrahám, Mojžiš - to sú všetko postavy, ktoré vyznavači Islamu poznajú prostredníctvom Koránu, v ktorom sú prepísané viaceré state Biblie Starého zákona). Korán pozná aj Ježiša, ba i Máriu, matku Ježišovu - Miriam)
Dospelý kresťan vie, že existujú iné náboženstvá, rešpektuje ich, ale im aj ohlasuje evanjelium.

Židia - Kresťania - Islam
Abrahám (približne 1800 rokov pr. Kristom) - Kristus (rok 0-30) -  Mohamed (rok 570-630)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára