1. Pochopiť ako dlho sme rozdelení. Aký je rozdiel medzi východnými a západnými kresťanskými cirkvami. Viesť k úctivému vzťahu a k dialógu, ktorý však predpokladá, že dobre poznám učenie svojej viery.
Ježiš si želal, aby kresťania boli jednotní a tvorili jedno spoločenstvo. Postupne sa však kresťania oddelili a žiaľ, niekedy zavládli medzi nimi aj nepriateľstvá.
Prvé základné rozdelenie kresťanov je na východných a západných. Podľa rozdelenie východnej a západnej Rímskej ríše.
Východní kresťania sa postupne rozdelili podľa jednotlivých národov. Ich charakteristikou je, že vytvorili národné cirkvi, úzko zviazané s kráľmi a so štátom. Na čele Cirkvi stojí patriarcha, najvyšší biskup sídliaci v hlavnom meste. Najvýznamnejší patriarcha je patriarcha z Konštantinopolu.
Liturgická reč je grécka alebo podľa národov. V liturgických obradoch je veľa spevov a liturgia je odlišná od tej latinskej na západe. Východní kresťania vo všeobecnosti majú platné sviatosti a my sa môžeme zúčastňovať na ich bohoslužbách ak nie je iná možnosť. Nie je však úplná jednota. Neuznávajú pápeža ako hlavu Cirkvi
Dnes poznáme:
grécka ortodoxná cirkev a tiež následne bulharská, rumunská, srbská, sýrska, koptská, ruská. etiópska
Melkiti - to sú východné cirkvi verné Rímu. Majú východný obrad, ale sú to katolíci v plnom zmysle. U nás gréci-katolíci
Kresťania východu a západu (Rímsky biskup, pápež a Konštantinopolský patriarcha) sa okolo roku 1000 oddelili a prestali komunikovať, ba čo viac, navzájom sa odsúdili za svoje učenie. V roku 1965 sa situácia zmiernila
Kresťania na západe: španielsko, Francúzsko, anglicko, Nemecko, Taliansko boli zjednotené spoločnou liturgiou a vernosťou pápežovi.
V rokoch 1500-1600 vystúpilo viac osobností, ktoré chceli reformovať Cirkev, postavili sa proti pápežovi a dostali spoločný názov PROTESTANTI. Najvýznamnejší z týchto osobností boli: Martin Luther, nemecký mních, augustinián. Ján Kalvín, francúzsky laik a vzdelanec. M. Zwingli. Získali si na svoju stranu mnohé mestá a kniežatá Európy a napokon sa Európa rozdelila medzi katolíkov (verných pápežovi) a ostatných kresťanov žijúcich podľa učenia Reformátorov. Protestanti ovládli veľkú časť Nemecka, Švajčiarska a Francúzska. Boli silne prítomní aj v Uhorsku, ale napokon sa katolícka viera vo väčšine vrátila.
Osobitným prípadom sú Angličania. Aj anglicko sa v rokoch 1500-1600 odklonilo od Ríma a pápeža a utvorilo národnú cirkev, ktorej hlavou je kráľ (kráľovná). Anglikáni však nie sú typickí protestanti. Niektoré názvy:
Evanjelická Cirkev augsburského vyznania - klasický evanjelici, dedičia Martina Luthera
Kalvíni - pôvod majú vo švajčiarskej Ženeve. Od nich sa odvodili aj tzv presbyteriáni.
Pozrite si vo wikipédii heslo Protestantizmus.
Katolícky veriaci sa nemôžu zúčastňovať na liturgickom slávení týchto spoločenstiev. V istých okolnostiach a za istých podmienok sa môžu spolu s nimi modliť a viesť s nimi dialóg. Neprijímame od nich sviatosti lebo tieto cirkvi stratili katolícke kňazstvo. Pri niektorých máme už dohodu, že ich krst uznávame.
Veľmi veľa protestantov je po celom svete: v USA a tiež v rôznych ázijských štátoch. Protestanti sú horliví misionári.
V rámci katolíckej Cirkvi existuje od roku 1965 ekumenické hnutie, teda úsilie viesť dialóg s rôznymi protestantskými Cirkvami a hľadať cesty jednoty. V januári je týždeň modlitieb za jednotu kresťanov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára