Omša pre Birmovancov č.1 (30 september)

Začíname v znamení sv. Hieronyma 

Milí birmovanci,

už dávno bolo rozhodnuté, že naša prvá sv. omša bude práve v utorok 30. septembra. Je to deň, kedy  si v Cirkvi pripomíname sv. Hieronyma. Keď som sa tak nad tým zamyslel v súvislosti s vami, veľmi ma to oslovilo, a verím, že to osloví aj vás.

1.  My kresťania si ctíme naše osobnosti, spomíname na ne, venujeme im špeciálne dni, aby sme sa nimi povzbudili. Lebo tieto osobnosti sú nám osobitným príkladom. Mnohé z nich sú nám ďaleké rokmi a prostredím, v ktorom žili, ale keď si priblížime ich život, zrazu zbadáme, že nám môžu byť veľmi blízke. 

2. Sv. Hieronym je od nás veľmi vzdialený, ale predsa a j veľmi sympatický svojou životnou cestou. Narodil sa okolo roku 340 v Dalmácii, ale keďže pochádzal z pomerne bohatej rodiny poslali ho študovať do Ríma. Naučil sa výborne latinsky a grécky, čo boli dva najdôležitejšie jazyky pre štúdiá, stal sa vynikajúcim rečníkom. Chodil v Ríme aj na bohoslužby, ale napokon ho strhol zlý príklad jedného jeho učiteľa a dal sa na ľahkomyselný život.

3. Ale predsa v jeho vnútri boli zasiate semená výchovy z domu a postupne, postupne si uvedomil, že ľahkovážny život nikde nevedie. Opustil Rím a odišiel do iného prostredia. Niekedy je to v živote tak. Nedá sa inakšie zmeniť život, len zmeniť prostredie, utiecť. Odišiel do mesta Akvilea, severne od Ríma. Tam v dobrom prostredí a s dobrými priateľmi dozrel k presvedčeniu, že sa zasvätí Bohu.

4. Utiahol sa do samoty a veľa čítal Písmo sväté, Božie slová. Zbadal nový svet, novú radosť. Jeho život aj po zasvätení sa Bohu bol ešte veľmi pestrý. Niekto si myslí, že zasvätiť sa Bohu je nuda, ale mnohokrát je to práve naopak.
5. Hieronym podnikol odvážnu cestu na východ, do dnešnej malej Ázie, navštevoval pustovníkov na púšti a pokúsil sa žiť ako oni. Tam žil v kajúcom živote, keďže mal vynikajúce vzdelanie, stále čítal Písma a - Božím riadením - prišiel do blízkosti neho iní pustovník, ktorý bol židovského pôvodu. Poznajúc teda všetky tri reči - Hebrejčinu, gréčtinu i latinčinu, Hieronym mohol robiť porovnania rôznych prekladov Písma. Pri svojom nadaní a poznaní vedel v nich opraviť niektoré chyby, ktoré sa tam dostali skrze prekladačov a prepisovačov.

5. Povesť o jeho svätosti a múdrosti veľmi rástla a dozvedel sa o nej aj pápež v Ríme. Zavolal si ho a poprosil ho, aby prišiel a skontroloval starý latinský preklad Písma svätého. Hieronym to urobil a celá západná Cirkev vyše 1500 rokov žila z tejto jeho práce. Až v XX storočí sme urobili niektoré ďaľšie opravy pod vplyvom najnovších objavov. Hieronym sa potom znovu vrátil na východ, tam založil niekoľko kláštorov a viedol iných k zasvätenému životu. Zomrel v Betleheme, na miestach Ježišovho narodenia, kde žil prísnym odriekavým životom.
6. Myslím, že život sv. Hieronyma nám na začiatku našej birmovaneckej prípravy môže veľa povedať.

• V živote kresťansky vychovaného človeka môže prísť k zaváhaniu, ba aj vzdialeniu sa od Boha. 
• Je možné znovuobjaviť Boha, jeho krásu, veľkosť a príťažlivosť aj napriek zlému životu a mravným deliktom. Netreba k tomu veľké zázraky, len citlivé svedomie. Je dobré, že nevieme, čo Hieronyma pohlo k obráteniu sa, lebo obrátenie sa môže nastať v bežnom živote, v pozorovaní, v načúvaní.
• Písmo sväté je veľký zdroj svetla a sily, je to nový svet, ktorý môžeme objaviť. Bol to svätý Hieronym, ktorý povedal, kto nepozná Písmo, nepozná Krista. My často rastieme ako kresťania bez Písma
• Boh si viedol tajomne Hieronyma - na východ, na púšť a zrazu tam obohatil jeho vedomosti, dal mu poznať Hebrejčinu a iné východné jazyky a tak bol schopný veľkého diela. Takto ťa Boh môže viesť životom, ticho, nenápadne a dať ti niečo, čo by si ani nečakal tam, kde by si to vôbec nečakal.

Sv. Hieronym sa takto môže stať patrónom nášho kurzu. Bude nás učiť, ako sa obrátiť k Bohu, ako sa zamilovať do Písma a nájsť v ňom radosť, šťastie a silu, a tiež nám poukazuje na to, že v tomto čase prípravy môže prísť niekto nenápadný do tvojho života, kto ti môže dať veľmi veľa.